Martinská fakultná nemocnica

Vznik Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine

V roku 1962 boli v Martine položené základy tretej lekárskej fakulty na Slovensku. Pri rozhodovaní o umiestnení detašovaného pracoviska bratislavskej lekárskej fakulty priamo do Martina, pomohla centrálna geografická poloha mesta s výhodnými komunikačnými spojmi, možnosť ubytovania v internáte pedagogického inštitútu a veľká posteľová kapacita martinskej nemocnice. V školskom roku 1962 - 1963 sa začalo s výučbou časti poslucháčov IV. ročníka bratislavskej a košickej lekárskej fakulty. Celá ťarcha výučby spočívala na pleciach nemocnice. Zároveň sa rokovalo o zriadení fakultnej nemocnice v Martine. Tento krok sa podarilo uskutočniť v roku 1967 a zdravotnícke zariadenie bolo povýšené na nemocnicu III. typu s názvom Fakultná nemocnica.  Niektoré dovtedajšie oddelenia boli vďaka fakulte pretvorené na kliniky. V rámci výučbových zariadení lekárskej fakulty vznikol Ústav patologickej anatómie. V súvislosti so zvyšovaním počtu poslucháčov sa objavila potreba zabezpečenia nových priestorov pre výučbu. Tento problém sa vyriešil odkúpením súkromných domov v blízkosti nemocnice a prestavbou už existujúcich pavilónov. Pôvodne dočasné detašované pracovisko fakulty sa Nariadením vlády z roku 1969 stalo samostatnou organizáciou – Lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Martine. 

V roku 1971 sa uskutočnila zmena na poste riaditeľa nemocnice. Stal sa ním MUDr. Ondrej Smatana. Vďaka lekárskej fakulte sa počet lekárov a iných odborníkov neustále zvyšoval. Koncom roku 1971 sa nemocnica premenovala na Fakultnú nemocnicu s poliklinikou v Martine. Vymedzila sa spádová oblasť pre jednotlivé zdravotnícke služby. Do funkcie riaditeľa bol opäť zvolený MUDr. Smatana, spolu s námestníkmi pre liečebno-preventívnu činnosť (MUDr. V.Krajňák, CSc.), pre technicko-hospodársky úsek (Ján Longauer) a pre kádrovo-personálnu prácu (Želmíra Halašová). 

V roku 1974 sa podarilo dobudovať koronárnu jednotku. V tom istom roku bola ukončená prestavba infekčného pavilónu. Začal slúžiť ako pracovisko infekčnej kliniky a kliniky tuberkulózy a pľúcnych chorôb. O tri roky neskôr prebehla rekonštrukcia a rozšírenie ortopedicko-traumatologickej kliniky. Začiatkom 80-tych rokov sa prikročilo k výstavbe chirurgických sál a slobodárne. Na internej klinike, kde sa nachádzalo dialyzačné centrum, sa s rastom počtu pacientov rozšírili priestory pre potreby tohto oddelenia. Prebudované boli jedálenské a stravno-prevádzkové priestory.

V roku 1988 sa riaditeľom nemocnice stal Doc. MUDr. Ján Mikler, CSc. Námestníkom pre liečebno-preventívnu starostlivosť, bol MUDr. Karol Grúber. Námestníkom pre hospodársko-technickú správu sa stal Ing. Štefan Škandera. Post námestníka pre kádrovo-personálnu prácu zastával RSDr. Jaroslav Daubner a hlavnou sestrou bola Lýdia Kostrová. V novembri 1988 začal prevádzku nový anestéziologicko-resuscitačný pavilón, prepojený na sály chirurgickej kliniky. Naďalej sa v blízkosti nemocnice odkupovali súkromné domy, ktoré sa po rekonštrukcii stávali ambulanciami jednotlivých kliník. Spolu s prestavbou pavilónov sa dopĺňala ich prístrojovo-technická vybavenosť. Doc. MUDr. Ján Mikler, CSc. sa významným spôsobom pričinil o rozvoj nemocnice. Inicioval dostavbu pavilónu č. 4 s operačnými sálami a výrazne pomohol prebiehajúcej výstavbe pavilónu č. 14. Pri svojom 100. výročí mala nemocnica 1129 lôžok a členila sa na 18 kliník - I. interná klinika, II. interná klinika, Infekčná klinika, Klinka tuberkulózy a respiračných chorôb, Nervová klinika, Psychiatrická klinika, Klinika pracovného lekárstva, Detská klinika, Ženská klinika, Chirurgická klinika, Ortopedicko-traumatologická klinika, Urologická klinika, Ušno-nosovo-krčná klinika, Očná klinika, Stomatologická klinika, Kožná klinika, Klinika nukleárnej medicíny, Rádiologická klinika), 2 ústavy (Ústav patologickej anatómie, Ústav súdneho lekárstva), 9 oddelení (Oddelenie klinickej imunológie, Anesteziologicko-resuscitačné oddelenie, Oddelenie plastickej chirurgie, Rádioterapeutické oddelenie, Hematologicko-transfúzne oddelenie, Oddelenie telovýchovného lekárstva, Fyziatricko-rehabilitačné oddelenie, Oddelenie klinickej biochémie, Oddelenie lekárskej genetiky) a ústavnú lekáreň.

Nemocnica po roku 1989 

Po zmene režimu v Československu sa udiali určité zmeny aj v nemocnici v Martine. Riaditeľom sa v roku 1990 stal Doc. MUDr. Marián Benčat, CSc. Od júna 1993 do marca 1994 viedol nemocnicu MUDr. František Grochal. Po ňom opäť nastúpil Doc. MUDr. Marián Benčat, PhD. V roku 1990 v nemocnici existoval úsek hospodársko-technický (Ing. Štefan Škandera) a úsek pre liečebno-preventívnu starostlivosť (MUDr. Július De Riggo), pod správu ktorého patril aj odbor vedúcej sestry (Margita Sklenková). Úsek pre kádrovo-personálnu prácu zanikol a vedúci pracovníci boli presunutí na iné miesta. Riadiaci aparát sa počas nasledujúcich rokov rozširoval. V roku 1995 vznikol samostatný ekonomický úsek (Ing. Viliam Grajciar) a v roku 1999 úsek pre vedu, výskum a kvalitu (MUDr. Milan Dragula, CSc.). Nemocnica v roku 1990 zamestnávala celkovo 1732 pracovníkov, z toho 1331 zdravotníkov. 

V októbri 1990 bola vybudovaná pristávacia plocha pre vrtuľník pred nemocnicou, čo urýchľovalo transport pacientov. Prevádzku odštartovalo skúšobné pristátie helikoptéry leteckej záchrannej služby Krajského ústavu národného zdravia Banská Bystrica. Dohoda o užívacom práve na priestor heliportu vypršala v roku 1996. Nová zmluva nebola kvôli nevyhovujúcim technickým parametrom okolia heliportu uzatvretá a helikoptéry začali pristávať na letisku v neďalekých Tomčanoch.
V roku 1992 vzniklo samostatné Novorodenecké oddelenie, Oddelenie cudzokrajných chorôb, Oddelenie gastroenterológie, Parazitologické oddelenie a Poliklinické oddelenie klinickej onkológie. O rok neskôr sa od Chirurgickej kliniky odčlenili Oddelenie detskej chirurgie a Neurochirurgické oddelenie. Klinika ušno-nosovo-krčná zmenila názov na: Klinika otorhinolaryngológie. Kožná klinika bola premenovaná na Dermatovenerologickú kliniku a ženská klinika na Gynekologicko-pôrodnícku kliniku. Anesteziologicko-resuscitačné oddelenie sa stalo Klinikou anesteziológie a intenzívnej medicíny v roku 1996.

Po odchode Doc. MUDr. M. Benčata, PhD. z funkcie riaditeľa nemocnice, v decembri 2001, bol poverený vedením Prof. MUDr. Juraj Péč, CSc., ktorého vo februári 2002 Minister zdravotníctva Slovenskej republiky, menoval novým riaditeľom Martinskej fakultnej nemocnice. Na začiatku roka 2002 sa udiali zmeny vo výučbových základniach lekárskej fakulty. Strediskami výučby medikov, teda samostatnými klinikami sa stali detská chirurgia, telovýchovné lekárstvo, novorodenecké oddelenie a oddelenie klinickej biochémie.