Rozhovor s profesorom Milošom Jeseňákom o význame očkovania detí

Imunológ Miloš Jeseňák potvrdzuje, že postcovidové ťažkosti u detí môžu byť pomerne závažné a pretrvávajúce.

Omikron, nový variant koronavírusu, nahlásila Juhoafrická republika 18. novembra minulého roku. Za necelé tri týždne v nej už dominoval nad predošlým variantom delta a rozšíril sa aj do ďalších krajín sveta. Podľa dát Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) už na prelome decembra a januára omikron prevažoval vo viac než polovici štátov Európskej únie. Zápasí s ním Veľká Británia, USA, Južná Amerika… Pre mimoriadnu infekčnosť ho odborníci prirovnávajú k cunami.

Na Slovensku sa v piatok minulý týždeň potvrdilo ďalších 34 prípadov variantu omikron, dokopy bolo u nás laboratórne potvrdených 54 prípadov. Aktuálne čísla z PCR a antigénových testov na koronavírus ešte nie sú dostupné.

Rast počtu nakazených novým variantom v našej krajine však nasvedčuje tomu, že omikronové cunami sa rozpútava. Podľa skúseností zo zahraničia  možno očakávať, že na konci januára bude u nás omikron prevažovať nad deltou.

Slovákov pred ním oslabuje aj nízka zaočkovanosť. Podľa portálu korona.gov.sk je v nemocniciach hospitalizovaných 82,8 percenta nie plne zaočkovaných osôb. Dve dávky vakcíny už pritom voči omikronu nemusia byť dostatočnou ochranou. Keďže dokáže čiastočne obísť imunitu, ktorá sa po nich vytvára, odporúča sa tretia, posilňujúca dávka.

Našou nevýhodou je aj to, že očkovanie proti covidu sme pre deti vo veku 5 – 11 rokov sprístupnili až 23. decembra minulého roku (rizikové deti v tejto kategórii však bolo možné očkovať už skôr). Omikron v zahraničí totiž zvýšil nielen počet infikovaných a symptomatických detí, ale aj ich hospitalizácií.

Deti vo veku 12 – 15 rokov mohli rodičia prihlasovať na očkovanie už od 8. júna minulého roku (rizikové skôr), 16-roční adolescenti a starší sa mohli očkovať od začiatku vakcinácie, keďže Pfizer je v tejto vekovej kategórii od začiatku povolený.

Očkovanie pre najmladšiu vekovú kategóriu detí (bez zdravotných rizík) sa rozbehlo minulý týždeň v očkovacích centrách v Bratislave, Martine a v Košiciach.

Univerzitná nemocnica Martin dokumentuje za minulý týždeň očkovanie 31 detí v tejto kategórii.

Pre deti na celom Slovensku je proti covidu dostupná dvojdávková vakcína Comirnaty od Pfizer/BioNTech. 

Po podaní prvej dávky sa imunitná odpoveď začína vytvárať približne medzi 10 – 12. dňom po očkovaní. Účinnosť vakcíny v čase medzi podaním prvej a druhej dávky je približne 50 percent. Po očkovaní druhou dávkou sa účinnosť vakcíny proti ochoreniu zvyšuje na 95 percent zhruba po 7 dňoch. Pretože proti omikronu vakcíny účinkujú kratšie, Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) v USA už schválilo očkovanie treťou, posilňovacou dávkou vakcíny aj detí vo veku 12 a viac rokov, a to päť mesiacov po podaní druhej dávky. Európska lieková agentúra (EMA) ešte k tejto možnosti nevydala stanovisko.

Portrét MUDr. Miloša Jeseňáka. Zdroj: archív MJ

prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA.

 

O tom, ako deti reagujú na vakcínu proti covidu a prečo má ich očkovanie význam, sme sa rozprávali s prof. MUDr. Milošom Jeseňákom, PhD., MBA, odborníkom na očkovanie v špeciálnych situáciách, lekárom na Klinike detí a dorastu a primárom oddelenia klinickej alergológie a imunológie Univerzitnej nemocnice Martin.

Je vakcína proti covidu pre deti menšia ako pre dospelých?

Pre vekovú kategóriu 5 – 11 rokov sa používa tretinová dávka, čiže 10 mikrogramov. Od 12 rokov sa deti očkujú plnou dávkou, t. j. dávkou 30 mikrogramov.

Ako reagujú deti na toto očkovanie? 

Väčšina z nich ho zvláda bez akýchkoľvek problémov a celkovo ho tolerujú nezriedka oveľa lepšie ako dospelí. Výskyt častých vedľajších príhod, čiže zvýšená teplota, bolestivosť v mieste vpichu, začervenanie a eventuálne zdurenie uzlín na strane, na ktorej je dieťa očkované, sa nelíši v porovnaní s inými vekovými kategóriami. Napokon, už to bolo dokázané aj v štúdiách a reálnej praxi z jednotlivých krajín, v ktorých sa tieto vekové kategórie očkovali.

Treba ich nechať po vakcinácii pár dní doma alebo môžu ísť do predškolských a školských zariadení?

Nie je potrebný špeciálny režim, ale rodičom adolescentov sa odporúča, aby ich po podaní mRNA vakcíny 5 – 7 dní šetrili, čiže mali by dbať na to, aby neboli fyzicky zaťažované. Podávať im preventívne nejaké lieky ale nie je potrebné. Ich podanie sa odporúča až v prípade, že majú zvýšenú telesnú teplotu. Ak deti výraznejšie bolí rameno, odporúča sa lokálny obklad. Inak môže byť dieťa normálne zaradené do bežného života a bežných aktivít.

Vyskytuje sa aj u detí zriedkavý vedľajší účinok vakcinácie, ako je zápal srdcového svalu (myokarditída), prípadne zápal osrdcovníka (perikarditída)?

U detí vo veku 5 – 11 rokov tieto prípady neboli popísané a v kategórii 12 – 17 rokov je výskyt myokarditídy podobný ako v bežnej neočkovanej populácii. Celkovo sa výskyt myokarditídy odhaduje od 2 prípadov na 100 000 dávok až po 4,8 prípadu na 1 milión podaných dávok – a to najmä vo vekovej kategórii 18- – 24-ročných mladých mužov. Netreba mať preto zbytočný strach alebo stres. Vo vyššej miere sa prejavuje iba u mladých dospelých mužov vo veku 18 – 24 rokov a v absolútnej väčšine po druhej dávke mRNA vakcíny.

Ako sa tieto zápaly prejavia a ako dlho odznievajú? Treba ich liečiť alebo stačí pokojový režim?

Najčastejšie sú to bolesti na hrudníku a za hrudnou kosťou, prípadne pocit nepravidelnej frekvencie srdca. Absolútna väčšina prípadov je mierna, rýchlo odznieva v priebehu niekoľkých dní nevyžaduje špeciálnu liečbu a ani hospitalizáciu. Niekedy sa podávajú protizápalové lieky.

Po akom čase sa deťom môže podať druhá dávka vakcíny?
Interval medzi dvomi dávkami je u detí tri týždne, presne 21 dní.

Omikron sa považuje za slabší ako delta, pretože sa prejavuje miernejšími príznakmi, najmä bolesťou hrdla, hlavy a nádchou. U niekoho to môže vzbudzovať pocit, že deti, ktoré aj doposiaľ zvládali koronavírus ľahšie, omikron zvládnu aj bez očkovania. Čo si o tom myslíte?

V hodnotení sily omikronu by som bol zatiaľ veľmi opatrný. Správy o tom, že je miernejší, treba brať s rezervou. Tento dojem môže navodzovať viacero faktorov, najmä to, že zaočkovaní zvládajú covid lepšie. Údaje z niektorých krajín ukazujú, že narastá počet hospitalizovaných detí a to je dôvod, prečo si myslím, že deti treba proti covidu očkovať. Postcovidové ťažkosti, ktoré u časti z nich pozorujeme, sú totiž naozaj pomerne závažné a pretrvávajúce.

Web stránka Univerzitnej nemocnice Martin používa súbory cookie na spravovanie, vylepšovanie a prispôsobovanie obsahu potrebám používateľa. Prehliadaním stránky vyjadrujete súhlas s používaním súborov cookie.