Využitie umelej inteligencie v medicíne dokáže diagnostiku výrazne urýchliť

Umelá inteligencia a jej využitie v medicíne a rádiológii bola ústrednou témou medzinárodného sympózia, ktoré sa konalo v Martine vo štvrtok 20. februára 2020. Moderné technológie čoraz markantnejšie vstupujú do rôznych oblastí ľudského života a zdravotníctvo nie je výnimkou. V oblasti využitia umelej inteligencie medicína zaznamenala v posledných rokoch výrazný pokrok. Pribúdajú algoritmy, ktoré sú schopné rýchleho učenia, dokážu rozpoznať či analyzovať lekárske snímky, ktoré vedia v krátkom čase aj kvantitatívne vyhodnotiť. Na konferencii, ktorej cieľom bolo predstaviť výhody využívania umelej inteligencie v medicíne a špeciálne v rádiológii, diskutovali nielen lekári, ale aj IT špecialisti, manažéri nemocníc, či odborníci z oblasti práva.

Ako uviedol hlavný organizátor sympózia prednosta Rádiologickej kliniky UNM a JLF UK doc. MUDr. Kamil Zeleňák, PhD., FCIRSE, EBNI, umelá inteligencia dokáže diagnostiku spresniť, urýchliť a zefektívniť. „To bol zásadný dôvod, prečo sme sa rozhodli toto sympózium zorganizovať. U pacientov s cievnymi mozgovými príhodami je rozhodujúci čas, preto sa snažíme čo najviac zefektívniť ich príjem a určiť stupeň poškodenia mozgu. Umelá inteligencia je prostriedok, ktorý toto všetko dokáže výrazne urýchliť a spresniť,“ vysvetlil docent Zeleňák. Podľa odborníka z oblasti rádiológie je umelá inteligencia riešením aj v takých prípadoch, kedy napríklad sanitka privezie pacienta s cievnou mozgovou príhodou v noci, keď má na klinike službu menej skúsený lekár. V súčasnosti sa dá totiž presnosť vyhodnocovania dát umelou inteligenciou porovnávať s úrovňou analýzy skúseného lekára. „Sú teda prípady, kedy vyhodnotí stav pacienta lepšie ako začínajúci lekár. Ak by takýto software mali napríklad aj iné nemocnice v okolí, nemuseli by pacienta prevážať k nám, čo by v konečnom dôsledku ušetrilo financie za transport,“ doplnil doc. MUDr. Kamil Zeleňák, PhD. FCIRSE, EBNI. Umelá inteligencia by podľa neho mohla výrazne pomôcť aj pri liečbe pacientov so sklerózou multiplex. „Ak má pacient v mozgu 20 a viac ložísk, je časovo extrémne náročné, aby rádiológ meral fyzicky každú jednu léziu a ešte ju porovnával s predchádzajúcim vyšetrením. Kvantifikácia tak častokrát nie je presná. Umelá inteligencia to dokáže s maximálnou presnosťou spraviť do 1 minúty. Rovnako nápomocná vie byť aj pri určení poškodenia mozgu pacienta s Alzheimerovou chorobou.“ Podľa docenta Zeleňáka dokáže umelá inteligencia navyše v množstve skenov, ktorých sa v súčasnosti robí stále viac, vyfiltrovať tie, ktoré sú negatívne a upozorniť lekára len na tie pozitívne a tým mu ušetrí čas. Zároveň tak môže pomôcť aj s problémom nedostatku lekárov. Umelá inteligencia môže zasahovať do rôznych oblastí medicíny, okrem rádiológie aj do ďalších, ktoré používajú obrazovú dokumentáciu. „V dermatológii dokáže posúdiť kožnú léziu s vysokou presnosťou, využiť sa dá v kardiológii, patológii či ďalších oblastiach medicíny. Pomôcť by mohla aj v celom spektre manažmentu pacienta,“ dodal rádiológ. Je však možné, že by v budúcnosti mohla umelá inteligencia namiesto uľahčenia práce lekára úplne nahradiť? „Môj názor je taký, že časom možno dospejeme k tomu, že nás nahradí kompletne. Možno v ďalšom tisícročí, ale raz to bude,“ uzavrel docent Kamil Zeleňák.

Súčasťou programu sympózia bolo aj využitie umelej inteligencie vo vzdelávaní budúcich lekárov. Na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine medici už dnes pracujú napríklad s celotelovým simulátorom pacienta, ktorý má atribúty živého človeka, či s virtuálnym laparoskopom. „Študenti na ňom trénujú základné chirurgické zručnosti, ktoré sa využívajú pri laparoskopických operáciách, ktoré sú v dnešnej dobe čoraz viac preferované. Operujú v prostredí laparomentor, čo je virtuálny simulátor, ktorý dokáže napodobniť anatómiu a štruktúru brušnej dutiny a umožní im pracovať s inštrumentáriom, s akým bežne pracujú chirurgovia. V tomto umelom prostredí, kde nehrozí, že ublížia pacientovi, sa môžu tieto zručnosti učiť bez stresu,“ vysvetlila prof. MUDr. Jana Plevková, PhD. riaditeľka Simulačného výučbového centra JLF UK. Ako ďalej uviedla software virtuálneho laparoskopu sa dokáže prispôsobiť ťahu študenta na cievu a upozorní ho, že zasahuje príliš hlboko do tkaniva. „Podobne ako pri počítačových hrách, ktoré majú rôzne stupne obťažnosti, aj tu sa využívajú situácie od tých jednoduchých až po najkomplikovanejšie. Súčasťou sú aj rôzne anatomické anomálie, ktoré pacienti majú,“ dodala profesorka Plevková. Na sympóziu hovorila aj o tom, že v zahraničí sa umelá inteligencia dostáva do procesu vzdelávania čoraz viac. Využívajú sa rôzne počítačové programy, ktoré fungujú ako asistenti učiteľov, či tzv. inteligentný tútor, ktorý dohliada na študentov, sleduje ich dochádzku či hodnotí ich vedomosti.

Medzinárodné sympózium o využití umelej inteligencie v medicíne zorganizovala Univerzitná nemocnica Martin, Rádiologická klinika UNM a JLF UK a Oddelenie informačných technológii UNM v spolupráci s Jesseniovou lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Martine a Centrom pre podporu vedy, výskumu a vývoja na JLF UK v Martine.

20.02.2020

Web stránka Univerzitnej nemocnice Martin používa súbory cookie na spravovanie, vylepšovanie a prispôsobovanie obsahu potrebám používateľa. Prehliadaním stránky vyjadrujete súhlas s používaním súborov cookie.