Február je kritický pre výskyt chrípkových ochorení

V závere druhého februárového týždňa evidovali v Univerzitnej nemocnici Martin zvýšený výskyt akútnych respiračných ochorení a chrípkových stavov. Ochorením sa nakazilo 30 pacientov a 70 zamestnancov nemocnice. Vzhľadom na vysokú chorobnosť pretrváva zákaz návštev na lôžkových častiach kliník a oddelení. Nariadenie vyplýva z rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Martine a platí do odvolania.

Chladné mesiace roka predstavujú vysoké riziko vypuknutia chrípkovej epidémie. Štatistiky poukazujú na to, že každoročne prichádza v dvoch vlnách. Prvá sa objavuje počas prvých troch decembrových týždňov, druhá medzi štvrtým až dvanástym týždňom nasledujúceho kalendárneho roka. Najkritickejším mesiacom je práve február. Podľa informácií RÚVZ v Martine za posledný týždeň došlo k nárastu chorobnosti najmä u osôb vo vekovej kategórii 16-19 rokov a u ľudí nad 60 rokov.

Chrípka je infekčné, vysoko nákazlivé ochorenie, ktorého inkubačná doba je obvykle 18 až 24 hodín. Šíri sa kvapôčkovou infekciou, pričom najčastejším zdrojom je priamy kontakt s infikovaným človekom, alebo s kontaminovaným predmetom. Ochorenie sa vyznačuje širokým spektrom klinických príznakov ako napríklad zvýšená teplota (38°C a viac), zimnica, bolesť hlavy, bolesť hrdla a svalov. Jedným zo sprievodných signálov je aj suchý, dráždivý kašeľ a nádcha. Infikovaný človek môže pociťovať únavu a vyčerpanosť. Pomerne často sa objavuje aj postihnutie tráviaceho traktu, ktoré sa prejavuje nechutenstvom, pocitom na vracanie, alebo naopak zápchou. Nakazeným osobám sa okrem medikamentov najčastejšie odporúča pokoj na lôžku a zvýšený príjem tekutín. U nekomplikovanej chrípky ustúpia prvotné príznaky do 4 dní, ostatné odznejú až po 10 dňoch.

Prevencia vzniku a šírenia chrípky spočíva v snahe o zabránenie prenosu vírusov z chorého na jeho okolie. V chrípkovom období je dôležité posilňovať imunitu vitamínmi a podporovať obranyschopnosť organizmu správnou životosprávou, dostatočnou pohybovou aktivitou a otužovaním. Sprievodným preventívnym opatrením je časté a účinné vetranie miestností, či dôsledné umývanie rúk. Vhodná je aj uvážlivá voľba lokality, v ktorej sa pohybujeme. Návšteva kina, či divadla v čase epidémie chrípky môže zapríčiniť prenos infekcie. Veľmi dôležitým prvkom z hľadiska ďalšieho šírenia infekcie je zodpovedný prístup infikovaného jedinca voči ostatným. Chrípkou nakazený človek by mal obmedziť kontakt s ostatnými ľuďmi počas trvania príznakov ochorenia.

Účinnou metódou prevencie je aj očkovanie protichrípkovou vakcínou. Takýmto spôsobom by sa mali chrániť rizikové skupiny pacientov, ako aj zdravé osoby, pre ktoré chrípka predstavuje ekonomické straty spôsobené pracovnou neschopnosťou. „Očkovacia látka sa pripravuje každý rok z kmeňov, ktoré predstavujú aktuálne najväčšiu hrozbu. Je však nutné očkovať ohrozené skupiny obyvateľstva každý rok,“ uviedla doc. MUDr. Katarína Šimeková, PhD., prednostka Kliniky infektológie a cestovnej medicíny JLF UK a UNM. Hoci väčšina populácie prekoná chrípku liečbou v domácom prostredí, objavujú sa aj prípady, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu v nemocnici. Ide o pacientov so zápalom priedušiek alebo pľúc, či zápalom stredného ucha a prínosových dutín. U ľudí s metabolickým ochorením, alebo s chronickým ochorením srdca, pľúc, ciev, či obličiek je priebeh chrípky často komplikovaný. Rizikoví sú aj pacienti s oslabenou imunitou, s nádorovými ochoreniami a pacienti po operáciách.