Počet HIV pozitívnych ľudí sa zvyšuje, pribúdajú najmä mladí

1. Na Klinike infektológie a cestovnej medicíny UNM je Ministerstvom zdravotníctva SR schválené Centrum pre dispenzarizáciu a liečbu HIV pozitívnych ľudí – čo to znamená, pre akú spádovú oblasť centrum slúži a aké sú jeho doterajšie výsledky?

Naše centrum vzniklo pred 13 rokmi, v roku 2006. V tom čase boli na Slovensku štyri, okrem Martina aj v Bratislave, Banskej Bystrici, a Košiciach. Neskôr pribudlo HIV centrum aj v Nitre. Centrum a lekára si môžu pacienti zvoliť sami. Niektorí preferujú iné mesto, napríklad kvôli anonymite. Naše centrum tak slúži pacientom z celého Slovenska. Stav všetkých našich liečených pacientov sa zlepšuje. U väčšiny je počet kópií vírusu pod detekovateľnou hranicou normy. Pokiaľ sa liečia, dochádzajú na pravidelné kontroly a dodržiavajú predpísaný režim, podarí ich stav stabilizovať a ochorenie nepostupuje do vyšších štádií. Žiaľ, v poslednom období sa množia príchody pacientov v neskorších štádiách. Toho času máme dvoch pacientov v pokročilom štúdiu rozvoja AIDS, čo znamená v štúdiu C3. O svojej diagnóze nevedeli, resp. nechceli vedieť. Za celú existenciu centra prešlo ochorenie do fatálneho konca u jedného pacienta.

2. Koľko testov sa v centre v prieme za rok spraví? Je toto číslo dostačujúce, alebo by malo byť vyššie?

Počet ľudí, ktorí sa dávajú testovať, narastá. Ale je potrebné opätovne pripomenúť, že na Slovensku stále na jedného diagnostikovaného pacienta pripadajú dvaja až traja nediagnostikovaní, ktorí o svojej diagnóze nevedia, alebo nechcú o nej vedieť.

3. Koľko je aktuálne na SR nakazených vírusom HIV?

Od začiatku monitorovania prípadov HIV/AIDS na Slovensku v roku 1985 bolo do 30.10. 2019 registrovaných spolu 1160 prípadov infekcie vírusom (pre porovnanie k 30.6.2019 to bolo 1129 prípadov). Z tohto počtu je Slovákov 969, 864 prípadov tvoria muži, ženy 105, ostatní sú cudzinci. Pacienti sa diagnostikujú pribežne, niektorí aj na úradoch verejného zdravotníctva, kde je tiež možné  anonymné testovanie na anti- HIV protilátky .Aj v našom centre niektorí pacienti požadujú  anonymné vyšetrenie. Či už z dôvodu strachu,  alebo rizikového sexuálneho správania.

4. Ako testovanie prebieha, čo ak sa niekto bojí – môže sa dať testovať aj anonymne? Je testovanie bezplatné?

Testovanie je bezplatné, hradí ho zdravotná poisťovňa. Je tiež anonymné. Klient, ktorý k nám príde, dostane číslo a na základe neho sa potom informuje o výsledkoch.

5. Na Slovensku sa počet HIV pozitívnych ľudí zvyšuje, aká je príčina? Aký je najčastejší spôsob, akým sa pacienti nakazili?

Pribúdajú mladší pacienti, vo veku 20 až 30 rokov. Vyskytnú sa však aj pacienti nad 50 rokov. Prevažujú pacienti, ktorí sa nakazili homosexuálnym stykom. V súčasnosti 64,4 % prípadov HIV infekcii je stanovených sexuálnym stykom muža s mužom. Heterosexuálnym stykom bolo prenesených 22,3% infekcii. Zvyšok, 0,1 %, pri transfúzii, to bolo ešte v roku  1985, keď sa na Slovensku začalo s testovaním na HIV. Prípad prenesenia vírusu z matky na dieťa doteraz u nás zaznamenaný nebol. Realizujeme pôrody HIV pozitívnych matiek, zatiaľ sa narodili len HIV negatívne deti. Krvných prenosov pri intravenóznych užívateľoch drog máme málo, väčšina prichádza infikovaná zo zahraničia. Príčinou nárastu HIV pozitívnych pacientov na Slovensku môže byť zapríčinený aj zvýšeným trendom v turistike, kedy dochádza k akvirovaniu infekcie v zahraničí.

6. Ako sú na tom dnešné možnosti liečby? Hovorí sa, že AIDS je liečiteľná aj keď nevyliečiteľná choroba.

 Ochorenie AIDS sa v posledných rokoch zmenilo zo smrteľnej choroby na chorobu chronickú, liečiteľnú ale nevyliečiteľnú. Množenie vírusu vieme stále iba spomaliť, nevieme ho úplne zastaviť. Vývoj liečiv rýchlo napreduje, v budúcnosti bude možné pacientom aplikovať depotné formy liekov (lieky s  pomalým uvoľňovaním), kedy pacient bude dostávať určitú dávku raz za štyri týždne, podkožným podaním a tá sa bude v tele uvoľňovať niekoľko týždňov. Pre pacientov to bude nesmierny benefit, vzhľadom na to, že uvedená liečba eliminuje záťaž tráviaceho traktu a s tým spojené ťažkosti.

7. Prvý december bol Svetovou zdravotníckou organizáciou venovaný Svetovému dňu boja proti AIDS. Jeho cieľom je upozorniť ľudí na problém ochorenia, a okrem iného aj zlepšiť vedomosti verejnosti – je aj dnes aktuálna stigmatizácia ľudí s týmto ochorením.

Skúsenosti pacientov sú rôzne. Niektorí mali problémy v zamestnaní, zamestnávateľ ich prepustil, keď sa o ich diagnóze dozvedel. Spolupracujeme s ich právnikmi, so psychológmi. Pracuje pacientska organizácia, ktorá má širokú pôsobnosť. Pacienti však nie sú stigmatizovaní len v zamestnaní, ale aj v súkromí./ napríklad majú veľký problém nájsť si zubára, na Slovensku máme v súčasnosti len troch zubárov, ktorí ich neodmietli ošetriť /. Pacienti s HIV ochorením sa stretávajú s rôznymi problémami vo svojom blízkom aj vzdialenom okolí.

8. Je dôsledkom, že pacienti s AIDS svoje ochorenia pred okolím taja?

Áno býva to dôsledkom, pretože naša spoločnosť ešte stále nie je dostatočne vzdelaná v oblasti tohto ochorenia, neovláda spôsoby prenosu vírusu HIV, stále pretrváva domnienka, že dochádza k prenosu dotykom, predmetmi alebo dokonca kvapôčkovým prenosom. Prevláda množstvo dezinformácií či rôznych fám o tomto ochorení. Treba povedať, že ochorenie sa vyvíja, vírus mutuje a tomu je prispôsobený aj vývoj liečiv. No ani najnovšie liečivá nie sú schopné úplne zastaviť jeho replikáciu, pretože už bezprostredne po infikovaní dochádza v tele pacienta tvorbe rezervoáru vírusom infikovaných buniek, ktorý nie je možné ovplyvniť doteraz vyvinutým potenciálom liečiv.

9. Čo by sa malo zlepšiť, aby bola verejnosť o tomto ochorení lepšie informovaná?

Treba vzdelávať už adolescentov, ktorí prichádzajú na prah dospelosti. Aj širokú verejnosť prostredníctvom rôznych podujatí, besied a podobne. Napríklad aj rôznymi podujatiami v rámci Svetového dňa boja proti AIDS.

10. Stále pretrváva názor laickej verejnosti, že AIDS je ochorením marginálnych skupín, ktoré si za to môžu sami?

Väčšina pacientov si za to môže sama, vedia ako sa nakazili, ale rozhodne to nie sú ľudia len z marginálnych skupín. Sú to ľudia z rôznych spoločenských vrstiev, rôzneho vzdelania, rôznych profesií, vierovyznania. Opäť je to problém predsudkov, ktoré vznikajú pre slabú informovanosť verejnosti.

11. Ako ľudia reagujú, keď sa dozvedia, že sú HIV pozitívni?

Reagujú veľmi individuálne, niektorí sú depresívni, smutní, uzatvárajú sa do seba. Ďalší sú naopak prehnane euforickí, chcú žiť, do poslednej chvíle si užívať až za rôzne hranice. Psychológovia popisujú rôzne formy reakcií na toto ochorenie. S chorobou je potrebné najskôr zmierenie, ktoré trvá rozlične dlhú dobu a ktoré závisí od individuálnej psychickej výbavy pacienta. V prípade potreby  poskytujeme pomoc psychológov a psychiatrov.

12. Majú pacienti s HIV nejaké povinnosti, ktoré im vyplývajú ako nositeľom infekčného vírusu? Pred pár rokmi riešili policajti na Slovensku prípad prostitútky nakazenej HIV, ktorá poskytovala sexuálne služby aj napriek ochoreniu.

Šírenie choroby, ktorá ohrozuje verejné zdravie je  trestný čin. Už pri vstupe do dispenzarizácie pacienti podpisujú poučenie o svojom zdravotnom stave, o tom ako sa majú chrániť, ako majú chrániť svojho partnera. Nemôžu darovať krv, spermu ani orgány. Sú poučení o tom,  ktoré povolania môžu alebo nemôžu vykonávať /.nemôžu pôsobiť ako záchranári a podobne/. Zamestnávateľa nemusia o svojom ochorení informovať, majú však povinnosť informovať o tom svojho všeobecného lekára a zubára.

13. Aký je život HIV pozitívneho pacienta a aké má možnosti na to, aby mohol s vírusom prežiť plnohodnotný život?

Prístup pacienta k liečbe a prispôsobenie jeho životného štýlu ochoreniu do značnej miery ovplyvňujú priebeh choroby. Pacient dodržiava predpísaný režim, berie lieky, dochádza na kontroly, športuje. V súčasnosti máme účinnú a efektívnu liečbu, ktorá dokáže predĺžiť život  pacienta porovnateľne s HIV negatívnou populáciou.  Pacienti sa dožívajú veku 60-70 rokov, umierajú na bežné ochorenia ako HIV negatívna populácia,/ kardiovaskulárne, metabolické, neurologické  a podobne/. Aj napriek uvedenému je  potrebné opätovne zdôrazniť, že stále je najúčinnejším nástrojom v boji proti tomuto ochoreniu prevencia.

01.12. 2019