Transplantácie orgánov – je mýtus, že ich darcami sú jazdci na motorkách

Darcovský a transplantačný program sa na Slovensku realizuje v štyroch špecializovaných pracoviskách: v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici a v Martine. Pri príležitosti svetového dňa orgánových transplantácii sme sa o darcovstve a transplantácii orgánov rozprávali s doc. MUDr. Ivanou Dedinskou, PhD., vedúcou lekárkou Transplantačno-nefrologického oddelenia Chirurgickej kliniky a Transplantačného centra Univerzitnej nemocnice Martin.

Transplantácie orgánov podliehajú prísnym zákonom. Na Slovensku vo všeobecnosti platí, že každý kto nie je zapísaný v registri nedarcov Národnej transplantačnej organizácie, stáva sa automaticky potenciálnym darcom orgánov. Napriek protransplantačne orientovanej legislatíve lekári odberových centier vždy žiadajú aj súhlas rodiny potenciálneho darcu a pokiaľ s odberom orgánov rodina nesúhlasí, tak lekári rešpektujú ich želanie. Na Slovensku sa  orgány odoberajú od darcov s mozgovou smrťou. Najčastejšie sú to pacienti s rozsiahlym zakrvácaním do mozgu alebo pacienti s cievnou príhodou. Veľmi často sa nimi stávajú aj ľudia po pádoch či rôznych ťažkých poraneniach hlavy. Zaužívaná predstava, že darcami orgánov sú motorkári, nie je podľa docentky Ivany Dedinskej pravdivá. Pri vážnych dopravných nehodách jazdci na motorkách utrpia zväčša závažné zranenia, pri ktorých nastáva devastácia orgánov a častokrát zomierajú priamo na mieste.

Predtým než sa človek stane darcom orgánov musia lekári spraviť sériu vyšetrení, ktoré ukážu, či ním zo zdravotného hľadiska vôbec môže byť. V pomerne krátkom čase potrebujú zistiť, či napríklad nemá infekčnú chorobu alebo onkologické ochorenie, ktoré by darovanie orgánov znemožnili. Jeden darca môže zachrániť život až 7 pacientom. Transplantácie srdca, pečene a pľúc sú život zachraňujúce výkony, transplantácia obličky významne skvalitňuje a hlavne predlžuje život pacientom so zlyhaním obličiek.

 V transplantačnom centre v UNM sa venujú transplantácii obličiek. Starostlivosť o pacienta začína už pred transplantáciou – prípravou na zaradenie na čakaciu listinu, následne v prípade, že sa pre pacienta nájde vhodný darca, pacient podstupuje samotnú transplantáciu obličky a nakoniec je v centre dlhodobo sledovaný počas celej životnosti štepu, čo predstavuje 20 až 30 rokov, podľa toho aký dlhý čas transplantovaná oblička funguje.

Oblička je párový orgán a preto darca môže pomôcť až dvom príjemcom. Ku každému darcovi vzniká jedinečné poradie príjemcov, ktoré určuje počítačový program. Avšak v prípade, že pacient so zlyhávaním obličiek má živého darcu (ktorý je vhodný k darovaniu obličky), tak sa transplantácia môže zrealizovať preemptívne a teda pred zaradením pacienta do chronického dialyzačného programu.

11.06.2019