Vedúca sestra Psychiatrickej kliniky na audiencii u prezidenta
- 31.05.2018
27 výnimočných žien z radov slovenských sestier prijal prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska dňa 21. mája 2018. Držiteľky prestížneho ocenenia Biele srdce sa stretli v Prezidentskom paláci, medzi nimi aj Mgr. Martina Dubovcová, PhD., vedúca sestra Psychiatrickej kliniky JLF UK a UN v Martine.
36-ročná matka jedného dieťaťa zastáva svoju pracovnú pozíciu v Univerzitnej nemocnici Martin už deviaty rok. V kategórii sestra – manažérka v praxi bola ocenená spolu so siedmimi ďalšími sestrami z celého Slovenska. Narodila sa v Martine, absolvovala Jesseniovu lekársku fakultu UK v Martine, je zanietenou dobrovoľníčkou a predsedníčkou Sekcie sestier pracujúcich v psychiatrii SK SaPA.
Spomínate si na impulz, ktorý Vás viedol k povolaniu sestry?
Pravdou je, že nie vždy som túžila stať sa sestrou. Moje prvé ambície siahali vysoko do oblakov – chcela som sa stať letuškou. Vždy ma veľmi bavilo študovať jazyky, preto mi pozícia letušky imponovala, no vidina neustáleho cestovania zmarila moje prvotné plány. V ôsmej triede základnej školy som sa viac menej rozhodla pre povolanie sestra.
Aj sa tak stalo?
Áno, a stredoškolské štúdium ma veľmi bavilo, preto som sa rozhodla pokračovať v štúdiu na JLF UK, odbor Ošetrovateľstvo. Po absolvovaní magisterského stupňa štúdia som nastúpila aj na doktorandské, popri ktorom som pracovala v Psychiatrickej liečebni v Sučanoch. Popri pôsobení ako interná doktorandka som na čiastočný úväzok krátko pracovala ako sestra na chirurgickej klinike aj v Martinskej fakultnej nemocnici.
Ako ste sa potom dostali na Psychiatrickú kliniku JLF UK a UNM?
Svoju dizertačnú prácu som mala zameranú na výskum v oblasti psychiatrického ošetrovateľstva, pričom som spolupracovala s martinskou psychiatrickou klinikou a psychiatrickými ambulanciami v Martine, v Žiline a Trstenej. To ma značne priblížilo k odboru. Počas doktorandského štúdia som navyše vyučovala psychiatrické ošetrovateľstvo. Hneď ako vyhlásili výberové konanie na post vedúcej sestry, bez váhania som sa prihlásila. Lákala ma manažérska pozícia. Funkcia vedúcej sestry totiž so sebou nesie prvky manažmentu: organizácia a rozdeľovanie práce personálu na klinike, usporiadanie konferencií, manažment pacientov atď. Vedúcou sestrou som sa stala v roku 2009.
Ako hodnotíte prácu sestry?
Práca sestry je sama o sebe náročná. Či už pracujem s pacientmi alebo kolegami, vždy sa vyskytne niečo, čo treba riešiť. Operatívne riešenia situácii a plánovanie stratégií sú každý deň iné. Vždy hľadám spôsob ako danú prekážku prekonať, nie ju len obísť. Spočiatku bola pre mňa funkcia vedúcej sestry náročná, no časom som prišla na to, ako sa dobre adaptovať, ako zvládnuť množstvo práce spojenej s takouto funkciou. Mojím cieľom je, aby bola psychiatria v Martine kvalitným pracoviskom, za ktoré sa nemusíme hanbiť, či už v rámci našej nemocnice alebo Slovenska. Najdôležitejšia je pre nás spokojnosť samotných pacientov a pozitívna spätná väzba.
Ako vnímate slovenský fenomén: deficit sestier?
Je to alarmujúci stav, ktorý pretrváva na Slovensku i v Čechách. Priemerný vek slovenských sestier je dnes medzi 41 – 50 rokov. Mladé posily do systému prichádzajú len v minimálnom množstve. Ľahko sa môže stať, že o niekoľko rokov budeme nútení zavrieť oddelenia alebo kliniky práve kvôli nedostatku sestier. Situácia naozaj môže ohroziť organizáciu práce v nemocniciach. Psychiatrickej kliniky JLF UK v Martine sa deficit sestier momentálne netýka. Máme 8 sestier s 25 - 30 ročnou praxou, nedávno pribudli tri mladé kolegyne.
Akým spôsobom možno sestry prilákať do nemocníc?
Je dôležité, aby o niekoľko rokov vôbec nejaké sestry boli. Treba začať už s ich postavením v spoločnosti a vyzdvihnutím povolania sestry. Mladé adeptky musia vidieť, že je to práca síce náročná, ale prináša množstvo benefitov. V dobe, ktorú žijeme je dôležitá finančná motivácia, čiže je potrebné zabezpečiť sestrám adekvátne finančné ohodnotenie. Je potrebné im splniť podmienky na optimálne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, to znamená zabezpečiť dostatok pomôcok, materiálu a zriadiť vyhovujúce priestorové podmienky... Sestry sú unavené, vyhorené, frustrované. Okrem pozdvihnutia finančného ohodnotenia treba intenzívne pracovať na neustálom zvyšovaní kvality vzdelávania nielen v zmysle smerníc EÚ, ale najmä z hľadiska potrieb trhu. Hlavnou motiváciou je podľa mňa adekvátne finančné ohodnotenie.
Čím by mala disponovať kvalitná sestra?
Sestra by mala mať predovšetkým osobnostné dispozície. Dôležitým parametrom je ľudskosť, empatia a vedomie, že pracuje v odvetví, ktoré veľa berie, ale aj veľa dáva. Je to flexibilná a kreatívna práca, ktorá vyžaduje kritické myslenie a schopnosť vedieť komplexne zhodnotiť danú situáciu. Sestra je plnohodnotným členom tímu, ktorý poskytuje starostlivosť. Je líderkou pri identifikácii potrieb pacienta. Najdôležitejšie je byť presvedčený o tom, že chcem druhým pomáhať.
Ako vyzerá Váš bežný pracovný deň?
Bežný pracovný deň je zakaždým iný. Je to deň, ktorý milujem! Spočíva v rannej porade s vedením kliniky, s kolegyňami, pokračuje účasťou na vizitách, objednávaním materiálu, komunikáciou s pacientmi, kolegami, získavaním spätnej väzby o indikátoroch spokojnosti pacientov, plánovaním seminárov, v neposlednom rade aj výučba a mentoring študentov na klinike. Môj pracovný deň je nabitý množstvom úloh, a mnohé sú pre mňa ďalšou výzvou.
Akým aktivitám sa venujete popri práci v UNM?
Som členkou Občianskeho združenia Matka a dieťa Turca, ktoré vzniklo za účelom pomoci a podpory najmenších členov spoločnosti, ako aj ich blízkych. Som tiež predsedníčkou Sekcie sestier pracujúcich v psychiatrii SK SaPA, ktorej úlohou je posilňovať postavenie psychiatrického ošetrovateľstva v rámci Slovenska aj v zahraničí. Jednou z mojich najobľúbenejších aktivít je organizovanie konferencií, vedenie diskusií o možnostiach zlepšovať starostlivosť o pacientov s duševnou poruchou. Moja práca je pre mňa priestor pre sebarealizáciu, rast a napredovanie. Rozmanitosť úloh, množstvo výziev a práca v tíme na dosahovaní spoločných cieľov je to, čo mám veľmi rada.