Zriaďovacia listina

Univerzitná nemocnica v Martine má viac ako 120-ročnú históriu. Svoju prevádzku začala ako župná nemocnica v Turčianskom sv. Martine v apríli 1889. Tvorila ju jedna budova, v ktorej sa na prízemí nachádzala ordinácia na vyšetrovanie a základné chirurgické ošetrenia a jedna miestnosť pre ambulantných pacientov. Na poschodí boli dve izby so 14 lôžkami pre mužov a dve izby s 12 posteľami pre ženy. Nemocnica mala jedného stáleho lekára a jedného lekára na výpomoc, ktorý dochádzal z kúpeľov v Turčianskych Tepliciach.  Ošetrovateľskú činnosť vykonávali dobrovoľné sestry, členky spolku Živena. V prvých rokoch existencie nemocnice sa prijímalo asi 150 - 200 pacientov ročne s rôznymi nešpecifickými črevnými a pľúcnymi ochoreniami. Tretinu z nich tvorili chirurgické prípady, úrazy a poranenia.

Zdravotnícka starostlivosť v medzivojnovom období sa spočiatku riadila uhorskými zákonmi. Pražská vláda však, vzhľadom na zlý zdravotný stav obyvateľstva, rozhodla o novom usporiadaní zdravotníckych zariadení na Slovensku. Popri bratislavskej a košickej nemocnici bolo potrebné vybudovať veľkú nemocnicu aj na strednom Slovensku. Vtedajší minister zdravotníctva po návšteve Martina rozhodol, že treťou veľkou nemocnicou s rozsiahlou spádovou oblasťou bude martinská. V roku 1928 boli zrušené župy a nemocnice na Slovensku prešli pod správu Slovenskej krajiny. Po nástupe Jozefa Országha, rodáka z Turca, na post krajinského prezidenta, martinskú nemocnicu premenovali na Krajinskú verejnú nemocnicu. V tom čase mala 535 postelí na 7 oddeleniach a vlastnú bakteriologicko-diagnostickú stanicu. 

Po skončení druhej svetovej vojny nastúpili do martinskej nemocnice lekári, ktorí sa zaslúžili o rast jej odbornej a spoločenskej prestíže. Jedným z nich bol MUDr. Vladimír Galanda, ktorý rozvinul starostlivosť o detského pacienta. Ďalším bol zakladateľ československej kardiochirurgie MUDr. Pavol Šteiner. Nemocnica sa rozrástla o nové oddelenia a vznikla Krajská transfúzna stanica. V roku 1949 mala 738 postelí na 15 oddeleniach a  nemocničnú lekáreň. Povereníctvo Slovenskej národnej rady 24. novembra 1950 rozhodlo, aby sa martinská nemocnica stala Štátnou oblastnou nemocnicou.

V roku 1962 boli v Martine položené základy tretej lekárskej fakulty na Slovensku. Pri rozhodovaní o umiestnení detašovaného pracoviska bratislavskej lekárskej fakulty priamo do Martina, pomohla centrálna geografická poloha mesta s výhodnými komunikačnými spojmi, možnosť ubytovania v internáte pedagogického inštitútu a veľká posteľová kapacita martinskej nemocnice. V roku 1967 bola martinská nemocnica zaradená medzi nemocnice III. typu s názvom Fakultná nemocnica. Pri svojom 100. výročí mala 1129 lôžok a členila sa na 18 kliník, 9 samostatných oddelení, 2 ústavy a mala vlastnú ústavnú lekáreň.

1. júla 2010 bol zmenený oficiálny názov Martinskej fakultnej nemocnice na  Univerzitnú nemocnicu Martin. K zmene názvu došlo na základe platnej novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na to, že nemocnica pôsobí ako vedecko-výskumná aj výučbová základňa lekárov a má uzatvorenú zmluvu s Jesséniovou lekárskou fakultou Univerzity Komenského, používa oficiálne označenie Univerzitná nemocnica Martin.